Povinné informácie pre klientov

V tejto sekcii nájdete povinné informácie pre klientov a potenciálnych klientov spoločnosti PROXENTA Broker, s.r.o.. Akékoľvek ďalšie informácie, o ktoré by ste mali záujem, Vám radi poskytneme na vyžiadanie.

Predobchodné informácie pre klientov samostatného finančného agenta

Tento materiál obsahuje okrem iného aj povinné informácie pre klientov spoločnosti PROXENTA Broker, s.r.o. (ďalej len „Spoločnosť“) podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“) a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“).

Identifikácia spoločnosti

Identifikácia Spoločnosti
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu BA I,
Oddiel:  Sro, Vložka číslo:  110596/B
IČO: 50 242 806
Sídlo: Mlynské nivy 42,
821 09 Bratislava
Tel: 02 / 321 91 011 Fax: 02 / 321 91 012
Email: info@proxenta.sk
Web: www.proxentabroker.sk

Predmet činnosti Spoločnosti

1.Úplné informácie o predmete činnosti Spoločnosti je možné získať na stránke Obchodného registra tu: PROXENTA Broker, s.r.o.
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=151600&SID=2&P=0

2. Spoločnosť pôsobí ako samostatný finančný agent v sektore kapitálového trhu v zmysle § 2 Zákona č. 186/2001 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

3. Spoločnosť je držiteľom povolenia Národnej banky Slovenska číslo ODT- 4826/2016-1 zo dňa 20.5.2016 a je evidovaná v registri finančných agentov, podregistri kapitálového trhu, zapísaná ako samostatný finančný agent od 08.06.2016 pod registračným číslom 216642.

4. Registráciu Spoločnosti si môže klient overiť v zozname regulovaných subjektov na internetových stránkach NBS tu: Register finančných agentov NBS. http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-financnym-sprostredkovanim-a-financnym-poradenstvom/register-fa-fp

5. Spoločnosť vykonáva finančné sprostredkovanie podľa Zákona č. 186/2001 Z. z o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

Zmluvné finančné inštitúcie

1. Spoločnosť vykonáva finančné sprostredkovanie na základe zmluvy s viacerými obchodníkmi s cennými papiermi, resp. finančnými inštitúciami. Tieto zmluvy majú nevýhradnú povahu. Obchodné mená a adresy týchto finančných inštitúcií poskytne Spoločnosť klientovi na vyžiadanie.

2. Spoločnosť nemá žiadnu účasť na základnom imaní obchodníkov s cennými papiermi, ani inej finančnej inštitúcie alebo na hlasovacích právach finančných inštitúcií, s ktorými má uzavreté zmluvy o obchodnom zastúpení, o finančnom sprostredkovaní alebo mandátne zmluvy.

3. Žiadna finančná inštitúcia, s ktorou má Spoločnosť uzatvorenú zmluvu o obchodnom zastúpení, finančnom sprostredkovaní alebo mandátnu zmluvu, nemá žiadnu účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v Spoločnosti.

Investičné služby poskytované Spoločnosťou v rámci finančného sprostredkovania Sprostredkovanie zmlúv

Sprostredkovanie zmlúv

1. Spoločnosť predkladá potenciálnym klientom ponuky na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby so zmluvným obchodníkom s cennými papiermi, resp. inou zmluvnou finančnou inštitúciou (ďalej len „Zmluva o poskytnutí finančnej služby).

2. Spoločnosť vykonáva aj ďalšie činností smerujúce k uzavretiu alebo k zmene Zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

3. Spoločnosť vykonáva aj samotné uzavieranie Zmlúv o poskytnutí finančnej služby.

4. V rámci tejto činnosti Spoločnosť poskytuje klientom odbornú pomoc, informácie a odporúčania na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia Zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

5. Spoločnosť poskytuje spoluprácu pri správe Zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje.

6. Spoločnosť ďalej poskytuje spoluprácu pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo Zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje. Prijímanie a postupovanie pokynov

7. Spoločnosť poskytuje investičnú službu prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.

8. Spoločnosť zároveň vykonáva propagáciu týchto finančných nástrojov.

9. Pri poskytovaní investičnej služby prijímanie a postupovanie pokynov klienta možno pokyny postupovať len banke, zahraničnej banke, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike, obchodníkovi s cennými papiermi, zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý vykonáva činnosť v Slovenskej republike, alebo správcovskej spoločnosti, zahraničnej správcovskej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike alebo ktorá vykonáva činnosť zahraničnej investičnej spoločnosti, alebo ktorá verejne ponúka svoje cenné papiere na území Slovenskej republiky. Investičné poradenstvo

10. Spoločnosť poskytuje investičnú službu investičného poradenstva
vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.

11. Spoločnosť vykonáva investičné poradenstvo výhradne len vo vzťahu
k cenným papierom, na sprostredkovanie ktorých má podpísanú zmluvu
o finančnom sprostredkovaní so zmluvným obchodníkom s cennými papiermi, resp. inou finančnou inštitúciou.

12. Spoločnosť nesmie poskytovať a neposkytuje službu finančného poradenstva.

Finančné nástroje v súvislosti s ktorými Spoločnosť poskytuje investičné sprostredkovanie

1. Spoločnosť poskytuje investičné služby v súvislosti s nasledujúcimi prevoditeľnými cennými papiermi:

Akcie
Akcie sú majetkové cenné papiere, ktoré predstavujú určitý podiel na majetku konkrétnej akciovej spoločnosti. Držanie Akcií je spravidla spojené s nasledujúcimi právami:
• zúčastňovať sa na valnom zhromaždení
• podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti
• podieľať sa na jej zisku formou vyplatenia dividendy
• podieľať sa na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

Investovanie do Akcií sa vykonáva z dôvodu dosiahnutia výnosu formou dividendy (dividendový výnos) alebo s cieľom profitovať na zmene trhovej ceny akcie (kapitálový výnos).
Pri investovaní s cieľom obdržať dividendu je dôležité, aby bol investor akcionárom spoločnosti v rozhodný deň – t.j. v deň, ktorý navrhlo predstavenstvo danej spoločnosti ako rozhodný deň a ktorý schvaľuje valné zhromaždenie.
Riziká spojené s investovaním do Akcií súvisia s investičnými zámermi investora a s plánovaným investičným horizontom (doba, na ktorú je investícia plánovaná). Pri investičných stratégiách zameraných na využitie volatility je najväčším rizikom samotná volatilita, toto riziko je u Akcií významnejšie než u väčšiny iných finančných nástrojov.
Pri investičných stratégiách zameraných na výplatu dividendy predstavuje hlavné riziko nevyplatenie dividendy alebo vyplatenie v inej než očakávanej výške. Okrem týchto rizík sa pri Akciách a im podobných nástrojoch môžeme stretnúť predovšetkým s rizikom vyplývajúcim z ekonomickej situácie emitenta, rizikom vnímania emitenta ostatnými účastníkmi trhu a rizikom spojeným s veľkosťou emitenta. Riziko je vyššie pri menších emitentoch a naopak.

Dlhopisy
Dlhopisy sú dlhové cenné papiere, keď sa emitent ich vydaním zaviazal ich majiteľom vyplatiť späť požičanú sumu (nominálna hodnota Dlhopisu) a odmenu za požičanie finančných prostriedkov (úrok), to všetko za vopred stanovených podmienok.
Investovanie do Dlhopisov zabezpečuje investorovi výnos predovšetkým v podobe výplaty úroku, kapitálový výnos býva spravidla minimálny.
Dlhopisy delíme podľa rôznych kritérií, spravidla podľa emitenta (štátne, bankové, komunálne alebo podnikové), alebo doby splatnosti (krátkodobé, strednodobé, dlhodobé) alebo meny (v domácej mene, v cudzej mene) atď.

Riziká držania Dlhopisu sú v prevažnej miere spojené s ekonomickou situáciou emitenta, t.j. ak má emitent zlé hospodárske výsledky hrozia riziká neskoršieho splatenia alebo nesplatenia Dlhopisu. Významným rizikom je v prípade Dlhopisu vývoj trhu ako celku, kedy obvykle platí zásada, že pri raste cien akcií klesá hodnota Dlhopisov a naopak.
Pri Dlhopisoch, kde nie je stanovená pevná úroková sadzba, existuje riziko zmeny výnosu v závislosti od vývoja úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.

Zmenky
Zmenka je obchodovateľný dlhový cenný papier. Je to písomný záväzok, ktorý musí mať presne určenú formu. Majiteľovi Zmenky poskytuje právo požadovať v určenej lehote úhradu, resp. výplatu peňažnej sumy uvedenej na Zmenke.

Náležitosti Zmenky:
• názov Zmenky v jazyku, v ktorom bola vystavená
• dátum a miesto vystavenia Zmenky
• dátum (termín) splatnosti Zmenky
• suma, na ktorú je vystavená + mena
• druh Zmenky
• meno a adresa príjemcu (emitenta) Zmenky
• miesto, kde bude Zmenka uhradená, presná adresa
• meno, adresa a podpis vystavovateľa Zmenky

Výnos je tvorený rozdielom medzi sumou, ktorú zaplatí investor pri vystavení Zmenky a sumou vyplácanou v deň splatenia Zmenky. V prípade, že Zmenky vystavuje banka, nevzťahuje sa na ne systém ochrany vkladov v rámci fondu ochrany vkladov, keďže Zmenky sú taxatívne vyňaté spod ochrany vkladov.
Riziká pri investovaní do Zmeniek sú podobne ako v prípade Dlhopisov v prevažnej miere spojené s ekonomickou situáciou emitenta, t.j. ak má emitent zlé hospodárske výsledky, hrozia riziká neskoršieho splatenia alebo nesplatenia Zmenky.
Ďalšími rizikami pri investícii do Zmenky sú riziko likvidity a menové riziko. Ak investor bude chcieť predať Zmenku pred jej splatnosťou, môže sa stať, že sa nenájde záujemca o kúpu za primeranú cenu a bude predaná za nižšiu cenu. Ak je Zmenka vystavená v cudzej mene, jej cena môže klesnúť v prípade posilnenia domácej meny, alebo oslabenia cudzej meny. Ak investor predá Zmenku za nižšiu cenu, ako ju kúpil, utrpí finančnú stratu.

Fondy
Fondy predstavujú možnosť kolektívneho investovania, čo je zhromažďovanie a správa peňažných prostriedkov veľkého množstva individuálnych investorov a následné hromadné investovanie týchto prostriedkov do cenných papierov alebo iných finančných nástrojov podľa zamerania daného Fondu.
Investori oproti investovaným prostriedkom od Fondu obdržia podielové listy alebo akcie.
Výnosy z investície do Fondu súvisia s investičnou stratégiou Fondu a podmienkami správy Fondu, ktoré sú vždy zverejnené v štatúte Fondu. Podľa zamerania sa teda výnosy môžu podobať výnosom z investície do Akcií alebo do Dlhopisov.
Podľa zamerania investičnej stratégie a spôsobu investovania môžeme rozlíšiť niekoľko základných druhov Fondov: Fondy peňažného trhu investujú výhradne do nástrojov peňažného trhu t.j. Dlhopisov s priemernou splatnosťou (alebo duráciou) do jedného roka.
Dlhopisové Fondy investujú do Dlhopisov a obdobných nástrojov s pevným príjmom a s dobou splatnosti dlhšou než jeden rok. Zákon reguluje možnosti výšky investície do Dlhopisov jedného emitenta. Akciové Fondy investujú do Akcií a im podobných nástrojov.

Zákon obmedzuje možnosť výšky investície Fondu do Akcií jedného emitenta. Zmiešané Fondy investujú kombinovane do Akcií, Dlhopisov, prípadne nástrojov peňažného trhu. Fondy Fondov investujú do podielových listov alebo akcií iných Fondov. Fondy nehnuteľností investujú do nákupu nehnuteľností alebo iných finančných nástrojov, ktorých výnos je od nehnuteľností odvodený.

S investíciou do Fondov sú primerane spojené všeobecné aj osobitné riziká, spojené s jednotlivými finančnými nástrojmi. Vzhľadom na povahu týchto nástrojov, ktorých cieľom je obmedzovanie a rozkladanie rizík, je úroveň jednotlivých rizík pri Fondoch obvykle nižšia, resp. diverzifikovaná v porovnaní s jednotlivými finančnými nástrojmi.
Osobitné riziká sú spojené s rôznymi právnymi formami Fondov a ich rôznym stupňom regulácie. Najvyššiemu stupňu ochrany, kontroly a tým aj najnižšiemu stupňu rizika z tohto pohľadu podliehajú otvorené Fondy regulované na úrovni členských krajín Európskej únie (tzv. UCITS). Úroveň regulácie, ochrany práv investorov a miera rozkladania rizík môžu byť pri Fondoch registrovaných v iných krajinách (predovšetkým mimo OECD) výrazne nižšia.

Osobitným rizikám podliehajú napríklad uzavreté Fondy (bez práva investora na vrátenie podielového listu) alebo špeciálne Fondy (investujúce do rizikového kapitálu alebo do nehnuteľností). 47. Samostatným režimom sa riadi tiež investovanie Fondov určených pre kvalifikovaných alebo profesionálnych investorov, ktoré predpokladajú určité znalosti a skúsenosti na strane Klienta.

Informácie o rizikách

1. Medzi hlavné riziká pri investovaní na finančných trhoch vplývajúce na investície klientov sú:

Menové riziko – je riziko zmeny hodnoty finančného nástroja (ďalej len „FN“) vyjadreného v jednej mene v dôsledku zmeny výmenného kurzu tejto meny voči mene, v ktorej je tento nástroj denominovaný.

Toto riziko sa môže prejaviť napríklad, ak investor investuje v domácej mene (napr. EUR) do FN denominovaných v cudzích menách (napr. USD) a hodnotu tejto investície prepočítava späť do domácej meny.

Riziko kolísania (volatility) – je riziko kolísania hodnoty FN predovšetkým v dôsledku zmeny podmienok na finančných trhoch, na ktorých sa FN obchoduje. Toto riziko sa môže významne prejaviť predovšetkým pri porovnávaní hodnoty FN počas kratšieho obdobia.

Riziko likvidity – je riziko zníženej možnosti dostatočne rýchlo predať FN za trhovú cenu.

Významnosť tohto rizika závisí od trhu, na ktorom sa FN obchoduje, od množstva účastníkov tohto trhu, od množstva majiteľov alebo potenciálnych majiteľov nástroja, od hodnoty objemu požadovaného predaja a od samotného FN. Ak nie je FN obchodovaný na žiadnom regulovanom trhu alebo napríklad ak nebol vydaný formou verejnej ponuky, jeho likvidita môže byť významne obmedzená.

Riziko vyrovnania – je riziko spojené s možnosťou, že protistrana obchodu alebo ten, kto zabezpečuje jeho vyrovnanie, nesplní svoje záväzky včas a v plnej výške. Riziko sa môže prejaviť nezaplatením kúpnej ceny alebo nedodaním kupovaného FN.

Riziko krajiny – je spojené najmä s politickými, ekonomickými alebo právnymi (napríklad daňovými) rizikami existujúcimi v danom štáte, prípadne regióne. Významnejšie sa toto riziko môže prejaviť pri investovaní na tzv. rozvíjajúcich sa trhoch (napríklad krajiny, ktoré nie sú členom OECD).

Riziko úpadku emitenta – je spojené s ekonomickou činnosťou a hospodárskymi výsledkami emitenta FN resp. s nedostatočnými alebo zlými výsledkami hospodárenia emitenta, ktoré vedú k jeho úpadku.

Investičné riziko
– je riziko, že nebude dosiahnutý očakávaný výsledok investície, alebo že hodnota investície sa môže znížiť až na nulovú hodnotu. Dôvodom investičného rizika sú spravidla niektoré z rizík uvedené vyššie.

Trhové riziko – je spojené s odlišným než očakávaným vývojom hodnoty FN na trhu bez toho, že by zmena vývoja hodnoty FN bola podložená relevantnými informáciami.

Riziko obchodovania na úver – je najmä riziko možnej straty vo väčšej výške, ako je klientom investovaná suma prostredníctvom obchodu s využitím úveru, alebo pôžičky finančných nástrojov. Nepriaznivý vývoj kurzov nakúpených alebo predaných FN ovplyvňuje majetok klienta výrazne viac, ako pri obchodovaní bez využitia úveru (pákový efekt).
Klient môže byť vyzvaný Obchodníkom na doplnenie zabezpečenia poskytnutého úveru vložením ďalších peňažných prostriedkov alebo finančných nástrojov v lehote určenej Obchodníkom, aby zabránil nútenému uzavretiu pozícií.
V prípade neočakávaného a pre klienta nepriaznivého vývoja cien na finančných trhoch môže dôjsť k situácii, keď dôjde k uzavretiu klientových pozícií skôr ako dôjde k doplneniu zabezpečenia zo strany klienta.

2. Pri investovaní do finančných nástrojov emitovaných v rámci skupiny PROXENTA existuje riziko koncentrácie. Toto riziko spočíva vo fakte, že Spoločnosť svojim klientom odporúča nákup najmä finančných nástrojoch emitovaných v rámci skupiny PROXENTA. Klient by preto mal investíciu do týchto finančných nástrojov chápať ako doplnok svojho širšieho portfólia, v ktorom má v rámci diverzifikácie aj finančné nástroje iných emitentov.

3. Diverzifikácia rizika predstavuje súbor opatrení, ktorými sa snaží investor obmedziť možné riziká (viď vyššie) a tým obmedziť alebo v maximálnej možnej miere eliminovať možné straty. Výsledkom diverzifikácie je vytvorenie Portfólia.

Zmluvní PFA Spoločnosti

1. Spoločnosť vykonáva svoju činnosť prostredníctvom a. zmluvných podriadených finančných agentov (PFA) a b. zamestnancov Spoločnosti vykonávajúcich finančné sprostredkovanie.

2. Zmluvní PFA Spoločnosti vykonávajú svoju činnosť podľa Zákona 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a sú registrovaní v registri finančných agentov, vedenom Národnou bankou Slovenska.
Ich registráciu si môžu klienti overiť na internetových stránkach NBS tu:
Register finančných agentov NBS http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-financnym-sprostredkovanim-a-financnym-poradenstvom/register-fa-fp

Komunikácia s klientom

1. Spoločnosť komunikuje s klientmi prostredníctvom zmluvných podriadených finančných agentov (PFA) a prostredníctvom zamestnancov Spoločnosti.

2. Spoločnosť využíva nasledujúce formy komunikácie:
• telefonická komunikácia
• osobná komunikácia
• komunikácia poštou
• mailová komunikácia
• komunikácia prostredníctvom webového sídla www.proxentabroker.sk
• marketingová komunikácia prostredníctvom propagačných a vzdelávacích materiálov Spoločnosti, siete internet, médií a podobne

3. Spoločnosť s klientmi komunikuje primárne v Slovenskom jazyku.
Na žiadosť klienta môže Spoločnosť v rámci svojich možností komunikovať aj v inom jazyku.

Kategorizácia klienta

Investičný dotazník

1. Spoločnosť predkladá klientovi na vyplnenie Investičný dotazník (ďalej lej „ID“)

2. Na základe informácií uvedených v ID Spoločnosť vykoná kategorizáciu klienta.

3. Dôvodom kategorizácie je zabezpečenie individuálneho prístupu ku klientovi, závislého na jeho skúsenostiach s investovaním, jeho odborných znalostiach, finančnom zázemí a investičných očakávaniach.

4. Dôsledkom kategorizácie je najmä:
• rozdielny rozsah informácií, najmä o poskytovanej investičnej službe a druhu finančného nástroja, poskytovaných klientovi
• rozdielne požiadavky na vyžadovanie súhlasu klienta s vykonaním pokynu;
• odlišný spôsob a miera preverovania vhodnosti a primeranosti zvoleného typu finančného nástroja.

5. Spoločnosť klienta informuje o zaradení do príslušných kategórií. Kategorizácia podľa miery znalostí a skúseností

6. Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Zákon č. 566/2001 o cenných papieroch ukladá Spoločnosti ako finančnému agentovi pôsobiacemu v sektore kapitálového trhu povinnosť klasifikovať klientov na základe informácií o ich skúsenostiach a odborných znalostiach do niektorej z troch kategórií definovaných Zákonom č. 566/2001 o cenných papieroch.

7. Ide o nasledujúce kategórie, zoradené zostupne podľa miery zákonom priznanej ochrany:
• neprofesionálny klient
• profesionálny klient
• oprávnená protistrana

8. Spoločnosť považuje všetkých svojich klientov za neprofesionálnych klientov podľa Zákona č. 566/2001 o cenných papieroch. Vďaka tomu a v záujme klientov je viazaná povinnosťami voči klientovi v najširšom možnom rozsahu.

9. Na požiadavku klienta a so súhlasom Spoločnosti však môže byť klient zaradený do inej kategórie. Takéto zaradenie klienta má však za následok najmä obmedzený rozsah ochrany klienta. Odlišný prístup k profesionálnym klientom vychádza z predpokladu ich odbornosti, preto profesionálny klient nemusí mať nárok na náhradu z Garančnému fondu investícií, a tak isto informácie poskytované v súvislosti s investičnou službou môžu byť menej podrobné.

10. Klient je oprávnený požiadať tiež o spätné preradenie do kategórie neprofesionálnych klientov.

Kategorizácia podľa rizikového profilu
Podľa rizikového profilu môže byť klient zaradený do jednej z týchto kategórií :

Konzervatívny klient (Preferuje nižší výnos, nízku mieru rizika a jeho cieľom je hlavne ochrana majetku pred znehodnotením infláciou. Jeho portfólio je tvorené z podstatnej časti napr. nástrojmi peňažného trhu, Dlhopismi, bankovými vkladmi, podielovými konzervatívnymi Fondami a v minimálnom množstve Akciami. )

Vyvážený klient (Preferuje vyšší výnos a vyššiu mieru rizika ako klient konzervatívny. V jeho portfóliu je napr. rozhodujúca časť Dlhopisov, konzervatívnych Fondov a nástrojov peňažného trhu.)

Dynamický klient (Preferuje nadpriemerné výnosy a je si vedomý vysokej miery rizika. Z jeho portfólia tvoria napr. podstatnú časť Akcie, menšiu Dlhopisy a najmenšiu nástroje peňažného trhu.)

11. V rámci poskytovania investičnej služby investičného poradenstva odporúča Spoločnosť finančné nástroje a investičné služby v súlade s rizikovým profilom klienta.

12. Ak klient neposkytne Spoločnosti informácie žiadané podľa ID, Spoločnosť nie je oprávnená poskytnúť klientovi službu investičného poradenstva.

13. Ak klient neposkytne Spoločnosti informácie žiadané podľa ID, Spoločnosť nie je schopná posúdiť vhodnosť alebo primeranosť finančného nástroja alebo investičnej služby.
Ak uvedené informácie neposkytne klient ani obchodníkovi s cennými papiermi, respektíve finančnej inštitúcii, v takomto prípade bude klientovi zo strany obchodníka s cennými papiermi, resp. finančnej inštitúcie poskytnutá investičná služba prijatia a postúpenia pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov a vykonania pokynu klienta na jeho účet podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch len v prípade, že o to klient vyslovene požiada.

Spoločnosť upozorňuje klienta, že sa nevyžaduje, aby v takomto prípade Spoločnosť alebo finančná inštitúcia posudzovala vhodnosť a primeranosť poskytovaného alebo ponúkaného finančného nástroja alebo investičnej služby a, že z tohto dôvodu klient alebo potenciálny klient nepožíva výhodu zodpovedajúcej ochrany na základe príslušných ustanovení Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch.

Garančný fond investícií

1. Zákonom je zriadený Garančný fond investícií (ďalej len GFI), do ktorého zo zákona prispieva každý obchodník s cennými papiermi (ďalej len „Obchodník“) pôsobiaci na Slovensku. Ak nastane situácia, že sa klientský majetok prijatý Obchodníkom na vykonanie investičnej služby stane nedostupným, GFI je povinný poskytnúť za taký majetok klientom náhradu.

2. Klientský majetok predstavujú peňažné prostriedky a finančné nástroje klienta zverené Obchodníkovi, a to vrátane finančných nástrojov a peňažných prostriedkov získaných za tieto hodnoty.

3. Nedostupný klientský majetok je majetok prijatý Obchodníkom, ktorý bol vyhlásený za neschopného plniť záväzky voči klientom, vrátane klientského majetku prijatého Obchodníkom, ktorému súd rozhodnutím pozastavil nakladanie s klientským majetkom, ak sa toto rozhodnutie stalo vykonateľným pred vyhlásením neschopnosti Obchodníka s cennými papiermi plniť záväzky voči Klientom.

4. V prípade nedostupnosti klientského majetku má Klient právo na náhradu z GFI a GFI je povinný poskytnúť náhradu klientovi alebo inej oprávnenej osobe, ktorá má podľa zákona namiesto klienta právo na náhradu.

5. Za nedostupný klientsky majetok poskytuje GFI náhradu jednému klientovi, alebo inej oprávnenej osobe v súhrne maximálne vo výške 50 000,-EUR.

6. Ochrana GFI sa vzťahuje na všetkých klientov — fyzické osoby.
V prípade Klienta – právnickej osoby sú pracovníci Obchodníka na požiadanie povinní oznámiť, či sa v zmysle zákona na Klienta ochrana vzťahuje alebo nie.

7. Kontakty na GFI:

GARANČNÝ FOND INVESTÍCIÍ, P.O. BOX 14,
830 02 BRATISLAVA 32
email: gfi@garancnyfond.sk
www.garancnyfond.sk

Ochrana osobných údajov

1. Dôvodom spracúvania osobných údajov zo strany Spoločnosti je správa záväzkového vzťahu medzi klientom a Spoločnosťou v súlade s ustanoveniami Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, na účely uvedené v § 31 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a účely dohodnuté v zmluvnej dokumentácii alebo v dokumentoch upravujúcich pred- zmluvné vzťahy medzi klientom a Spoločnosťou a finančnou inštitúciou pre ktorú Spoločnosť vykonáva finančné sprostredkovanie.

2. Osobné údaje je klient povinný poskytnúť Spoločnosti, ak tak stanovuje osobitný zákon. Ostatné osobné údaje poskytuje klient Spoločnosti dobrovoľne. Pokiaľ sú osobné údaje poskytované dobrovoľne, tieto sú spracúvané na základe zmluvy medzi klientom a finančnou inštitúciou alebo na základe úkonov, ktorými sa zavádzajú predzmluvné vzťahy alebo opatrenia medzi klientom a Spoločnosťou.

3. Povinnosť poskytnúť požadované osobné údaje stanovujú najmä tieto zákony:
• Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
• Zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

4. Ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov tým nie sú dotknuté. Ak klient odmietne Spoločnosti poskytnúť osobné údaje požadované na základe osobitných predpisov, Spoločnosť odmietne vykonať obchod.

5. Osobné údaje klienta nebudú sprístupnené tretej osobe, okrem prípadov, ak túto povinnosť ukladá zákon, alebo ak je sprístupnenie zmluvne dohodnuté medzi Spoločnosťou a klientom a finančnou inštitúciou, pre ktorú spoločnosť vykonáva finančné sprostredkovanie.

6. Poskytnuté osobné údaje Spoločnosť nezverejňuje.

7. Práva dotknutej osoby pri spracúvaní osobných údajov sú upravené najmä v § 20 Zákona o ochrane osobných údajov.

8. Oprávnenie získavať osobné údaje v mene spoločnosti vyplýva oprávneným osobám z pracovnoprávnych predpisov (napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov) alebo zo zmluvy medzi Spoločnosťou a podriadeným finančným agentom Spoločnosti.

9. Oznámenie totožnosti oprávnenej osoby a PFA, ktorí získavajú osobné údaje fyzickej osoby v mene Spoločnosti a všetky základné informácie o podmienkach spracúvania osobných údajov klienta môže klient žiadať písomnou formou od Spoločnosti na adrese sídla.

Opatrenia proti konfliktu záujmov

1. Spoločnosť ako samostatný finančný agent v sektore kapitálového trhu, je povinná v súlade s § 27 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia pri konflikte záujmov.

2. Tieto opatrenia musia byť určené v písomnej forme a musia byť primerané vzhľadom na veľkosť a organizáciu samostatného finančného agenta a povahu, rozsah a zložitosť jeho predmetu činnosti. V opatreniach musia byť zohľadnené taktiež všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností všetkých členov skupiny, do ktorej samostatný finančný agent patrí.

3. Opatrenia pri konflikte záujmov musia spĺňať tieto podmienky:
• musia byť identifikované okolnosti vo vzťahu k finančnému sprostredkovaniu, k príslušným investičným službám vykonávaným samostatným finančným agentom alebo podriadeným finančným agentom, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov, ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých klientov
• musia byť špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať a opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zvládnuť takéto konflikty záujmov.

4. Spoločnosť zaviedla do svojich interných predpisov účinné a primerané opatrenia pri predchádzaní vzniku konfliktu záujmov. Tieto opatrenia implementujú štandardy definované na úrovni Spoločnosti a najmä:
a) definujú možné konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť pri výkone činností Spoločnosti
b) stanovujú pravidlá ochrany dôverných informácií
c) stanovujú pravidlá obchodovania zamestnancov a ich blízkych osôb na vlastný účet
d)stanovujú osobitné opatrenia pri predchádzaní konfliktu záujmov v oblasti finančných analýz, investičného poradenstva
e) zakazujú prijímanie a ponúkanie stimulov, ktoré by mohli viesť ku vzniku konfliktu záujmov

5. V prípade, ak aj napriek opatreniam na predchádzanie konfliktu záujmov Spoločnosť identifikuje možný konflikt záujmov, oznámi túto skutočnosť bezodkladne všetkým klientom, ktorých sa konflikt záujmov môže týkať. Na základe tejto informácie sa klient môže následne rozhodnúť, či bude pokračovať v realizácii obchodu.

6. Opatrenia pri konflikte záujmov PROXENTA,SE monitoruje a pravidelne prehodnocuje ich účinnosť.

Reklamačný poriadok

1. Každý klient Spoločnosti má právo reklamovať skutočnosti, ktoré sú predmetom obchodného vzťahu.

2. Klient a/alebo potenciálny klient môže vzniesť sťažnosť alebo reklamáciu na správanie, chybné konanie, neodborný alebo chybný postup Spoločnosti alebo jej pracovníkov v prípade, že sa domnieva, že bol poškodený, a žiada od Spoločnosti nápravu, zmenu, ospravedlnenie, prípadne náhradu škody.

3. Osobou zodpovednou v prípade vybavovania sťažností a reklamácií je Vedúci zamestnanec Spoločnosti (ďalej len VZ), touto činnosťou však môže poveriť aj inú osobu zamestnanú v Spoločnosti, alebo spolupracujúcu so Spoločnosťou. Tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť podľa vety predchádzajúcej.

4. Reklamácie a sťažnosti môžu klienti podať buď osobne, alebo písomne: faxom, e-mailom alebo poštou.

5. Reklamácia musí obsahovať identifikačné údaje klienta, čo najpresnejší opis reklamovanej skutočnosti s dátumom jej vzniku, menami zainteresovaných osôb a ďalšími faktami, ktoré môžu napomôcť pri šetrení reklamovanej skutočnosti.

6. O reklamácii alebo sťažnosti, ktorá je podaná ústne v sídle alebo pobočke Spoločnosti, je vykonaný zápis a ten je podpísaný klientom a prijímacím pracovníkom. Zápis vyhotoví pracovník, ktorý reklamáciu prijíma a kópiu tohto zápisu vždy odovzdá klientovi.

7. Spoločnosť reklamáciu alebo sťažnosť prerokuje a bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od doručenia sťažnosti, oznámi písomne klientovi výsledok šetrenia a navrhovaný postup riešenia. V prípade, že riešenie sťažnosti alebo reklamácie je časovo náročnejšie, je klient Spoločnosťou priebežne informovaný o stave vybavovania sťažnosti alebo reklamácie.
Každý klient spoločnosti PROXENTA, SE (ďalej len Spoločnosť) má právo reklamovať skutočnosti, ktoré sú predmetom obchodného vzťahu.

8. Klient a/alebo potenciálny klient môže vzniesť sťažnosť alebo reklamáciu na správanie, chybné konanie, neodborný alebo chybný postup Spoločnosti alebo jej pracovníkov v prípade, že sa domnieva, že bol poškodený, a žiada od Spoločnosti nápravu, zmenu, ospravedlnenie, prípadne náhradu škody.

9. Kontakt s klientmi a osobou zodpovednou v prípade vybavovania sťažností a reklamácií je Vedúci Zamestnanec (ďalej len VZ) Spoločnosti, touto činnosťou však môže poveriť aj inú osobu zamestnanú v Spoločnosti, alebo spolupracujúcu so Spoločnosťou (ďalej len Pracovník)
Tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť podľa vety predchádzajúcej.

10.Sťažnosti a reklamácie môžu zákazníci podať buď osobne, alebo písomne: faxom, e-mailom alebo poštou.

11. Reklamácia musí obsahovať identifikačné údaje klienta čo najpresnejší opis reklamovanej skutočnosti s dátumom jej vzniku, menami zainteresovaných osôb a ďalšími faktami, ktoré môžu napomôcť pri šetrení reklamovanej skutočnosti.

12. O reklamácii alebo sťažnosti, ktorá je podaná ústne v sídle alebo pobočke Spoločnosti, je vykonaný zápis do formulára a je podpísaný klientom a prijímacím Pracovníkom. Zápis vyhotoví Pracovník, ktorý reklamáciu prijíma a kópiu tohto zápisu vždy odovzdá klientovi.

13. Spoločnosť reklamáciu alebo sťažnosť prerokuje a bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od doručenia sťažnosti oznámi klientovi navrhovaný postup riešenia. V prípade, že riešenie sťažnosti alebo reklamácie je časovo náročnejšie, je klient Spoločnosťou priebežne informovaný o stave vybavovania sťažnosti alebo reklamácie.
V odôvodnených prípadoch môže Spoločnosť lehotu podľa prvej vety predĺžiť najviac na 60 dní odo dňa doručenia sťažnosti, pričom musí sťažovateľovi oznámiť dôvody predĺženia lehoty na 60 dní, a to do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti.

14. Klient je povinný Spoločnosti poskytnúť potrebnú súčinnosť pri riešení reklamácie alebo sťažnosti.

15. V prípade, že klient nesúhlasí s navrhovaným postupom riešenia reklamácie alebo sťažnosti, môže písomnou formou s odôvodnením svojho nesúhlasu požiadať o jej nové prerokovanie. Táto žiadosť musí byť doručená najneskôr do 5 pracovných dní po oznámení Spoločnosti o spôsobe riešenia reklamácie alebo sťažnosti.

16. Spoločnosť sťažnosť klienta znovu preskúma a ak sú pre to dôvody, sťažnosti vyhovie.

17. Každá reklamácia je zo strany Spoločnosti vždy riešená bez zbytočného odkladu.

18. Proti spôsobu vyriešenia reklamácie alebo sťažnosti Spoločnosťou môže klient podať sťažnosť u kontrolného orgánu – Národnej banky Slovenska.

19. Klient je povinný Spoločnosti poskytnúť potrebnú súčinnosť pri riešení reklamácie alebo sťažnosti.

20. V prípade, že klient nesúhlasí s navrhovaným postupom riešenia reklamácie alebo sťažnosti, môže písomnou formou s odôvodnením svojho nesúhlasu požiadať o jej nové prerokovanie. Táto žiadosť musí byť doručená najneskôr do 5 pracovných dní po oznámení Spoločnosti o spôsobe riešenia reklamácie alebo sťažnosti.

21. Spoločnosť sťažnosť klienta znovu preskúma a ak sú pre to dôvody, sťažnosti vyhovie.

22. Každá reklamácia je zo strany Spoločnosti vždy riešená bez zbytočného odkladu. 102. Proti spôsobu vyriešenia reklamácie alebo sťažnosti Spoločnosťou môže klient podať sťažnosť u kontrolného orgánu – Národnej banky Slovenska.

Dokumenty na stiahnutie